NTIC Národné toxikologické informačné centrum

Univerzitná nemocnica Bratislava
24 - hodinová konzultačná služba pri akútnych intoxikáciách: +421 2 5477 4166, +421 911 166 066
Úvodná stránka





Kniha Neotrávte sa! je príručkou prvej pomoci pri otravách v domácnosti.




HADY
 
Odborné články Hady na Slovensku Fotogaléria hadov

TERAPIA

PRVÁ POMOC LAICKÁ

Zachovanie pokoja a racionálneho chovania je základným pravidlom prvej pomoci.

  • Postihnutého je nutné predovšetkým upokojiť a posadiť alebo položiť ho do ľahu. Prejavy rozrušenia, rovnako ako pohyb priebeh intoxikácie zhoršujú. Ak nedochádza k prejavom zníženia krvného tlaku, ako krútenie hlavy, slabosť alebo mdloby, môže postihnutý sedieť. V žiadnom prípade sa neodporúča zbytočný, alebo namáhavejší pohyb.
  • Identifikovať hada, alebo aspoň prispieť k jeho neskoršej identifikácii popisom.
  • Doba uhryznutia – je dôležitý údaj pre ďalšie hodnotenie situácie.
  • Znehybnenie postihnutého a zasiahnutej končatiny – je veľmi dôležitou súčasťou oslabenia rozvoja intoxikácie.
  • Priloženie klasického škrtidla obmedzujúceho žilný návrat sa neodporúča. Spomalenie rozšírenia jedu z miesta uhryznutia je pri jeho použití neisté a navyše negatívne vyvážené poškodením tkaniva končatiny krvnou stázou (spomalenie prirodzeného pohybu krvi) a podporou vzniku opuchu.
  • Tlaková imobilizačná bandáž podľa Sutherlanda ( pressure immobilisation bandage - PI ) (viď nasledujúce obrázky). Pri pohryzení vretenicou severnou a prípadne ostatnými druhmi európskych vreteníc možno odporučiť priloženie PI len výnimočne, iba v prípade ak je včasná zdravotnícka pomoc nedostupná, zvlášť ak sa jedná o deti.

Tlaková imobilizačná bandáž pre hornú končatinu (upravené podľa Sutherlanda).
Tlaková imobilizačná bandáž pre hornú končatinu (upravené podľa Sutherlanda).

Tlaková imobilizačná bandáž pre dolnú končatinu (upravené podľa Sutherlanda).
Tlaková imobilizačná bandáž pre dolnú končatinu (upravené podľa Sutherlanda).

Tlaková imobilizačná bandáž sa urobí pevným stiahnutím postihnutej končatiny širokým pružným ovínadlom v čo najväčšom rozsahu , od prstov až k trupu. Vhodná tesnosť ovínadla býva prirovnávaná k bandáži pri ošetrení poraneného kĺbu. Ak končatina po priložení PI bolí, je bandáž pravdepodobne príliš tesná. Ovínadlo môže byť umiestnené aj cez nohavice alebo košeľu, pretože pohyb končatinou pri zobliekaní nie je žiadúci. Po priložení pružného obväzu sa končatina dobre zaistí dlahou proti pohybu. PI môže podľa potreby zostať na mieste aj niekoľko hodín., aj po troch hodinách zostáva uvoľňovanie jedu výrazne spomalené. PI je nefunkčná ak je príliš voľná, nie je dostatočne zaistená imobilizácia končatiny, alebo bandáž bola priložená v čase, keď sa jed už uvoľnil do obehu. Odstraňuje sa až v mieste definitívneho riešenia intoxikácie alebo po podávaní antiséra. Aplikácia kompresných techník by sa mala vykonať čo najskôr po pohryzení. Toxíny s nízkou molekulovou hmotnosťou sa z miesta pohryzenia pri súčasnom častom zvýšení kapilárnej permeability šíria do obehu pomerne rýchlo.
Postup odporučený pre kratší časový úsek s priloženou bandážou: Ideálne je začať bandáž nad miestom uhryznutia smerom k periférii a potom späť k trupu.
Postup odporučený pre dlhší časový úsek s priloženou bandážou:
Pri predpoklade dlhšieho časového úseku navíja sa bandáž od prstov smerom k trupu . Tento spôsob vyprázdni žilný systém, nespôsobí ani minimálny stupeň žilnej stázy (spomalenie prirodzeného pohybu krvi), pričom vytlačenie jedu do cirkulácie je minimálne. Konce prstov sa ponechávajú voľné pre kontrolu zachovania intaktnej cirkulácie v končatine.

  • Znehybniť končatinu priložením na dlahu alebo aspoň fixáciou k  trupu – je vhodné použiť, ak nie je priložená tlaková imobilizačná bandáž.
  • Končatinu podložením mierne zdvihnúť – pri bolestiach a vznikajúcom opuchu, zvlášť ak nie je priložená tlaková imobilizačná bandáž . Zníži sa tým prípadná bolestivosť a mierne obmedzí vznik opuchu.
  • Tradičné manipulácie s miestom uhryznutia – napríklad rozrezávanie rany, vysávanie jedu z rany ústami, vypaľovanie, výplachy oxidačnými prostriedkami, fenolom, hypermanganom, peroxidom vodíka a  inými sú neúčinné a potencionálne nebezpečné – nemožno ich preto odporúčať.
  • Lieky proti bolesti – laické užitie liekov proti bolesti a na ukľudnenie sa obecne neodporúča ak sa nejedná o extrémne situácie. V takomto prípade je možné podať bežne užívané sedatíva , alebo sedatívne dávky hypnotík. Analgetiká by nemali, zvlášť pri intoxikácii jedom obsahujúcim zložky ovplyvňujúce hemokoaguláciu, obsahovať kyselinu acetylsalicylovú.
  • Príjem tekutín:
    - neodporúča sa zvýšený prívod tekutín pitím ak je po pohryzení hadom predpoklad včasného príchodu zdravotníckej pomoci. V prípade závažných komplikácií môže spôsobiť plný žalúdok vracanie s následným vdýchnutím žalúdočného obsahu.
    - opatrne piť ľahko vstrebateľné tekutiny ako mierne osladenú vodu, slabý alebo bylinný čaj a pod.
    - v prípade nedostupnej zdravotníckej služby v extrémnych podmienkach , najmä po uhryzení vretenicovitými (Viperidae), podávanie kávy alebo alkoholu nemožno považovať vo všeobecnosti za prospešné, vo väčšine prípadov je naopak nebezpečné a môže priebeh intoxikácie zhoršiť.
    Pri uhryznutí nemusí vždy dôjsť k intoxikácii (vstreknutiu jedu do rany). Ak je jed naozaj v rane, postihnutý toto pozná okamžite. Končatina začne v mieste uhryznutia bolieť a opúchať, bolesť aj opuch bude postupovať smerom k telu. Rovnako sa bude zväčšovať celková nevoľnosť. Ak príznaky intoxikácie nenastanú do pol hodiny, je možné hovoriť o suchom uhryznutí, čiže vretenica v tomto prípade jed nepoužila.
  • Privolanie zdravotníckej služby: v Slovenskej republike je to najbližší dispečing rýchlej zdravotníckej pomoci (RZP) dostupný pod telefónnym číslom

    155 alebo linka tiesňového volania 112.

    Službu RZP je vhodné privolať aj v prípade, keď bezprostredne po uhryznutí vretenicou chýbajú príznaky otravy u dospelého človeka, pre možný následný rozvoj toxickej alebo alergickej reakcie. Ak je postihnuté dieťa, vždy je potrebné privolať RZP. Ani v prípade bezpríznakového alebo mierneho priebehu intoxikácie nemožno vylúčiť v čase minút až desiatok minút závažné prejavy intoxikácie , ťažký pokles krvného tlaku s možným cirkulačným kolapsom a šokom, prípadne s bezvedomím, vznikom angioneurotického opuchu s možnou obštrukciou dýchacích ciest a následným dusením.

Hady na Slovensku

     Jedovaté hady
          Vretenica severná

     Nejedovaté hady
          Užovka obojková – Natrix natrix
          Užovka hladká – Coronella austriaca
          Užovka stromová – Zamenis longissimus
          Užovka fŕkaná – Natrix tessellata

     Intoxikácia
          Toxíny
          Lokálne príznaky intoxikácie
          Celkové príznaky intoxikácie

     Terapia
          Prvá pomoc laická
          Postup pri ohlasovaní nehody
          Antisérum hadieho jedu
          Epidemiológia pohryzenia vretenicou severnou

     Ako ich rozpoznať
          Rozlíšenie užovky a vretenice

Použité zdroje:

VALENTA J.: Jedovatí hadi, intoxikace, terapie, Nakladatelství Galén, 2008, 401 s.
SUTHERLAND S., COULTER A., HARTUS R.: Rationalisation of first-aid measures for Elapid Snakebite. Lancet, 1979, 1 No.8109, p.183-185

Po slovensky   English  

Vyhľadávanie na NTIC.SK:

Kontakt

Non - stop linka:
Konzultačná služba pri akútnych intoxikáciách
+421 2 5477 4166
+421 911 166 066

NTIC
Limbová 5,
833 05 Bratislava
E-mail: ntic@ntic.sk

Kontakt pre výrobcov (KBÚ):
Tel.: +421 2 5465 2307
E-mail: kbu@ntic.sk


 






Každoročne dochádza neraz i k závažným intoxikáciám detí i dospelých najmä v letnom období, počas prázdnin a dovoleniek.



Antidotárium bolo napísané s cieľom uľahčiť orientáciu v používaní antidot (protijedov) pri akútnych intoxikáciách.

          © 2015 - Národné toxikologické informačné centrum, Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, Slovenská republika, tel.: +421 2 48234 111, www.unb.sk
          WebCoding © 2010 RITECH s.r.o;   WebReDesign 2015 - Martin Lukáč