|
Fotogaléria hadov
Slepúch lámavý (Anguis fragilis)
Slepúch lámavý (Anguis fragilis) je napriek tomu, že nemá kočatiny a tvarom tela pripomína hada, jašter z čeľade slepúchovitých (Anguidae). Na rozdiel od hadov má chvost dlhší než zvyšok tela, chvost môže v nebezpečenstve odvrhnúť a následne mu môže dorásť, žmurká – teda nemá zrastené očné viečka a brušnú stranu tela má pokrytú viacerými radmi šupín. Nedisponuje toxínom, a je teda toxikologicky bezvýznamný, v prírode však plní dôležitú úlohu vpotravnom reťazci ako predátor bezstavovcov i ako korisť iných plazov, vtákov či cicavcov. Rozšírený je na celom území Slovenska v trávnatých a lesostepných biotopoch, často aj vo veľmi atropogénne pozmenej krajine. Je zákonom chránený.
Na fotografii je samica, čo je zreteľné z tmavého kontrastného sfarbenia boku tela a chrbta. Vyplazený jazyk slúži na prenos čuchových podnetov z prostredia do tzv. Jacobsonovho orgánu uloženého v podnebí.
Na fotografii je samec, ktorý sa od samice odlišuje menej kontrastným sfarbením – medzi bokom tela a chrbtom nie je farebná hranica.
Užovka hladká (Coronella austriaca)
Užovka hladká (Coronella austriaca) je najmenší druh užovky obývajúci územie Slovenska, dorastá 60-70 cm. Mnohí ľudia si tento druh vďaka jeho sfarbeniu mýlia s vretenicou, od nej sa však odlišuje charakterom chrbtovej kresby (nie je to kľukatá čiara), lesklými hladkými šupinami (vretenica má šupiny drsné, kýlovité), okrúhlou zrenicou oka (vretenica má vertikálne štrbinovitú), relatívne dlhším chvostom a charakteristickou podkovovitou kresbou na krku. Užovka hladká obýva celé územie Slovenska s výnimkou vysokohorských oblastí, osídľuje najmä trávnaté a lesostepné biotopy. Živí sa hlavne inými druhmi plazov (aj vretenicami), a drobnými zemnými cicavcami. Napriek tomu, že po uchopení hryzie, nedisponuje toxínmi, a je teda toxikologicky bezvýznamná. Je zákonom chránená.
Užovka hladká (Coronella austriaca)
Na fotografii je dobre viditeľná okrúhla zrenica oka a hladké šupiny.
Užovka obojková (Natrix natrix)
Užovka obojková (Natrix natrix) je náš najznámejší had. Charakteristická je žltými polmesiacovitými škvrnami za hlavou, ktoré však môžu byť veľmi slabo zreteľné, ako u jedinca na tejto fotografii. Tento druh sa vyskytuje na celom území Slovenska až do nadmorskej výšky vyše 1000 m n.m., obýva najmä vlhké biotopy. Bežná je v blízkosti vodných tokov a plôch, v ktorých loví žaby a mloky, menej aj ryby. Je to druh, ktorý ani po uchopení do ruky nikdy nehryzie a je toxikologicky bezvýznamný. Je zákonom chránená.
Užovka obojková (Natrix natrix)
Užovka obojková (Natrix natrix)
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) je náš najmenej známy druh hada. Vyskytuje sa pozdĺž vodných tokov (napr. Váh, Hron, Ipeľ, Slaná) najmä na južnom a strednom Slovensku, nezasahuje svojím rozšírením do severných oblastí. Je to druh viazaný na vodné prostredie, v ktorom loví svoju potravu, ktorou sú hlavne ryby, menej často obojživelníky. Traduje sa, že je ohrozením pre rybie populácie, opak je však pravdou, užovka fŕkaná je schopná uloviť len veľmi slabé a chorobou vyčerpané ryby, na populácie teda pôsobí jej prítomnosť skôr ozdravne. Je to druh, ktorý ani po uchopení do ruky nikdy nehryzie a je toxikologicky bezvýznamný. Užovka fŕkaná je zákonom chránená.
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) v biotope. Väčšina hadov uniká ľudskej pozornosti, pretože využíva svoju schopnosť byť takmer neviditeľnými vo svojom prirodzenom prostredí, čo je adaptácia na ochranu pred predátormi. Pomáha tomu tak sfarbenie, ako aj správanie sa hadov. Takto ukrytého hada je možné objaviť len vďaka veľkej náhode.
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)
Vretenica severná (Vipera berus)
Vretenica severná (Vipera berus) je náš jediný jedovatý druh hada. Vyskytuje sa v horských oblastiach stredného a severného Slovenska, chýba na nížinách (nežije ani v Malých Karpatoch, takže ani v okolí Bratislavy!). Je to malý had dorastajúci max 80 cm, zväčša však menej než 70. Má krátky chvost, drsné kýlovité šupiny, vertikálnu zrenicu oka a charakteristickú kľukatú kresbu na chrbtovej strane tela – tá však môže chýbať. Uvedenými znakmi sa odlišuje od užovky hladkej, s ktorou si ju ľudia často mýlia. Vretenica sa živí jaštermi, žabami, hmyzom, ale najmä malými cicavcami, ako sú piskory a hraboše. Je zákonom chránená.
Na fotografii je dospelá samica vretenice. Pre vretenice je charakteristický tzv. pohlavný dichromatizmus, teda odlišné sfarbenie samcov a samíc. Samice sú hnedé s tmavohnedou kľukatou kresbou, kým samce sú sivé s čiernou kresbou. Dichromatizmus sa vyvíja počas dospievania zvieraťa, mláďatá sú sfarbením podobné samiciam.
Na fotografii je dospelý samec vretenice.
Čierna forma vretenice severnej je najbežnejšou farebnou aberáciu tohto druhu na našom území. Charakteristická je absenciou typickej kľukatej kresby. Inak ako sfarbením sa od normálnej vretenice nelíši. Mláďatá sa rodia normálne sfarbené a niektoré sčernejú počas dospievania. Na Slovensku sú miesta, kde je čierna forma vretenice bežnejšia než normálna.
Charakteristický biotop vretenice severnej na strednom Slovensku. Vretenice vyhľadávajú lúčne a lesostepné biotopy v stredných a vysokých polohách. Dôležitou podmienkou výskytu vretenice je vlhko, často sa preto vyskytujú na rašeliniskách, podmáčaných lúkach, naopak chýbajú na skalnatých či suchých biotopoch. Lokálne vretenice vyhľadávajú akékoľvek heterogenity biotopu, ako sú pne, kamene, trsy tráv, v ktorých sa ukrývajú či sa na nich vyhrievajú. Na fotografovanom mieste boli objavené dve dospelé vyhrievajúce sa vretenice.
 Opuch dlane a zápästia ako následok pohryzenia vretenicou severnou (Vipera berus) deň predtým. Dospelý muž bol pohryzený pri neopatrnej manipulácii s mladým hadom do prsta, a keďže sa nedostavili systémové príznaky pohryzenia, len lokálny opuch, nebolo mu podané špecifické sérum, liečba bola len symptomatická. Jed vretenice pôsobí hemoragicky (rozkladá epitelovú výstelku stien krvných ciev, ktoré tak oslabuje a spôsobuje prienik krvi do okolitých tkanív) a hemolyticky (rozkladá, a tým znefunkčňuje červené krvinky). Častým následkom je bolestivý lokálny opuch a výskyt hematómov (podliatin). Takto končí najväčšia časť pohryzení vretenicou, systémové príznaky sa prejavujú len výnimočne, najmä vďaka relatívne malému množstvu toxínu, ktorým naša vretenica disponuje. Lokálne opuch pretrváva niekoľko dní.
 Samec vretenice severnej (Vipera berus) v biotope na lokalite na strednom Slovensku.
Napriek relatívne výraznému kontrastnému sfarbeniu je had pri bežnom pohybe v teréne len ťažko spozorovateľný – človek ho väčšinou nezbadá, keďže preferovanou obrannou stratégiou vretenice je nenápadne sa pred potenciálnym predátorom – ktorým vďaka svojej veľkosti človek je – skryť alebo ostať nehybne na mieste a spoliehať sa na sfarbenie, ktoré pôsobí čiastočne aj krypticky, čiže spôsobuje, že had je v okolitom poraste zle rozlíšiteľný.
Hnedá alebo červená forma vretenice severnej (Vipera berus) je veľmi vzácnou farebnou odchýlkou od normálneho sfarbenia vretenice. Je podobne ako čierna forma charakteristická absenciou kľukatej kresby v strede chrbta, inak sa od normálnej vretenice nelíši.
Na fotografii vretenica v biotope na lokalite na strednom Slovensku. oproti normálne sfarbenej forme je v biotope nápadnejšia.
Detail hlavy a prednej časti tela samice vretenice severnej (Vipera berus). Pozorovať sa dá vertikálna zrenica oka, ktorá je charakteristická pre vretenicu ako jediného nášho hada.
Samica vretenice severnej (Vipera berus) v biotope.
Užovka stromová (Zamenis longissimus)
Užovka stromová (Zamenis longissimus) je naším najdlhším a najrobustnejším hadom. Dorastá bežne do dĺžky 130 cm, ale v ojedinelých prípadoch môže dosiahnúť až dva metre. Je to náš jediný had so svetlo sfarbeným bruchom. Podobne ako užovka obojková (Natrix natrix) má žlté škvrny za hlavou, tie však nie sú zozadu sprevádzané čiernymi škvrnami. Užovka stromová sa vyskytuje v teplých oblastiach, najmä v suchých lesostepných biotopoch, nežije v severných oblastiach Slovenska. Živí sa drobným hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a v dospelosti najmä cicavcami a vtákmi, ktorých vajíčka žerie aj priamo z hniezd v korunách stromov. Napriek jej slovenskému menu, keď práve nevyžiera vtáčie hniezda, žije na zemi. Užovka stromová sa najľahšie zo všetkých hadov adaptuje na prítomnosť človeka – často žije v záhradách, parkoch a sadoch, zimovať chodí dokonca do pivníc, garáži a pod. Je zákonom chránená.
Užovka stromová (Zamenis longissimus)
Užovka stromová (Zamenis longissimus)
Autor fotografií a textov
David Jandzík je učiteľ a zoológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre zoológie sa venuje evolučnej a vývinovej biológii, morfológii stavovcov a biológii plazov a obojživelníkov.
| 
