HADY NA SLOVENSKU
Nejedovaté hady - užovky
V našich zemepisných šírkach sa okrem vretenice (zmije) najviac vyskytujú užovky.
Užovky patria do najbohatšej čeľade hadov – Colubridae (užovkovité).
Možno ich zaradiť medzi hady nejedovaté (aglyfné).
Hoci majú vyvinuté jedové žľazy, ich používanie im znemožňuje absencia funkčného jedového kanálika s vyústením do zubov. Obsah žliaz v malom množstve samovoľne vyteká do ústnej dutiny.
Po uhryznutí týmto nejedovatým hadom je možno vzácne zaznamenať malú lokálnu reakciu. Vzhľadom k tmu, že ústna mikroflóra plazov môže byť kontaminovaná pre ľudí patogénnymi baktériami, je nutné venovať pozornosť možnej infekcii v mieste uhryznutia.
Na Slovensku žijúce užovky nie sú nebezpečné.
Aglyfný typ zubov - Rovnako dlhé nediferencované zuby, hladké bez ryhovania, nemajú kanáliky s jedom a sú neškodné.
Na Slovensku žije
Užovka obojková – Natrix natrix
Užovka hladká – Coronella austriaca
Užovka stromová – Zamenis longissimus
Užovka fŕkaná – Natrix tessellata
Užovka obojková (obyčajná)
Natrix natrix ( Linné,1758)
Colubridae
Obýva rozsiahly zemepisný areál a vďaka svojej prispôsobivosti patrí k najbežnejším druhom plazov, s ktorými sa na území SR môžete stretnúť. Je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Patrí medzi chránené živočíšne druhy.
Rozpoznávacie znaky
Je to veľký had.
Samica môže dorásť až do 150 cm.
Samce sú štíhlejšie. dlhé do 1 m.
Hlava vajcovitá, oddelená od tela zúžením.
Škvrny: žlté, oranžové, krémové či biele polmesiačiky lemované dvoma čiernymi škvrnami, nachádzajúce sa za hlavou. Sú charakteristickým rysom užovky obojkovej. Vďaka nim je možné ju ľahko rozoznať.
Oči – veľké, zrenice kruhovitého tvaru, dobre prispôsobené dennej aktivite.
Telo – štíhle, plynule prechádza do chvosta, ktorý je vzhľadom k vlastnému telu pomerne dlhý.
Šupiny sú kýlovité.
Sfarbenie a kresbu máva premenlivé v závislosti na obývanom prostredí a poddruhu (vytvára 10 poddruhov).
Farba tela je väčšinou sivastá rôznej intenzity, hnedá, sivozelená alebo olivovozelená s tmavými škvrnami po bokoch tela.
Sfarbenie chrbta je najčastejšie olivovozelené ale nájdu sa aj úplne tmaví alebo bledí jedinci. Forma s dvomi pozdĺžnymi čiernymi pásmi na chrbte je vzácnejšia.
Brucho býva sfarbené do žlta a je nepravidelne výrazne sýto kockované, čo môže u niektorých jedincov pripomínať šachovnicu, u iných súvislú kľukatú čiaru, známu z chrbta Vretenice severnej.
Výskyt
V strednej Európe sa vyskytuje najmä základná forma. Hojný je výskyt až do 800 m nadmorskej výšky. U nás sa vyskytuje do nadmorskej výšky až 1 000 m, nájdeme ju na celom území Slovenska. Na území svojho rozšírenia vytvára niekoľko poddruhov. Na teplých miestach južného Slovenska bol zaznamenaný výskyt poddruhu Natrix natrix persa, ktorého základné poznávacie znaky sú hnedší chrbát s dvomi pozdĺžnymi bledými pásmi.
Mapa pozorovania taxónu: Užovka obojková
Užovka obojková obýva
- Uprednostňuje predovšetkým blízkosť vody – brehy jazier, rybníkov.
- Obľubuje hlavne vlhké biotopy riek a krovinaté brehy stojatých vôd, kde sa nachádza dostatok potravy ako aj dostatočné množstvo bezpečných úkrytov a miesta na hniezdo.
- Hojne sa vyskytuje v močaristých oblastiach či mokradiach.
- Nevyhýba sa ani suchým starým lomom a štrkoviskám, kde sa rada vyhrieva.
- Často ju môžeme pozorovať aj v okolí ľudských obydlí napr. v sadoch, viniciach a záhradách.
- Je hlavne obyvateľom nížin ale možno ju občas zastihnúť aj v horských oblastiach.
- Ideálnym prírodným inkubátorom pre vajíčka užoviek sú hromady tlejúceho lístia, pokoseného tŕstia pri rybníkoch alebo kopy iného pariaceho sa organického materiálu. Samice žijúce poblíž ľudských obydlí a záhrad často využívajú komposty alebo haldy vlhkej kôry a drevných pilín.
- Ako úkryty na zimu jej vyhovujú hlbšie nory malých cicavcov,skalné rozsadliny, dutiny spadnutých kmeňov, kopy raždia, polorozpadnuté kamenné stienky alebo pivnice starých domov ale vyhľadáva aj hromady tlejúceho organického materiálu, ktoré cez leto poslúžili ako inkubátory.
ETOLOGICKÉ MINIMUM, lov, útok, obrana
Užovka obojková výborne pláva a potápa sa. To využíva pri lovení.
Ide o aktívneho lovca – svoju korisť vyhľadáva. Loví hlavne obojživelníky a vodné živočíchy ako skokany a rosničky, mloky či menšie ryby, väčší hmyz a myši na brehoch stojatých i tečúcich vôd ale aj v listnatých lesoch ďalej od vody.
Svoju korisť neškrtí a vzhľadom k tomu, že patrí k hadom aglyfným (nejedovatým) ani ju neomračuje jedom. Svoje úlovky požiera živé.
Had reaguje predovšetkým na pohyb, nehybnú korisť nevidí. Zareaguje na ňu až keď sa pohne.
Lovecká technika preto spočíva v tom, že sa užovka snaží korisť vyplašiť, aby sa pre ňu stala viditeľnou. Dokáže sa veľmi dobre pohybovať aj v spleti vodných rastlín. Pláva rovnako dobre, ako sa plazí po listoch.
Po koristi obvykle pátra z hladiny, pri jej prenasledovaní sa potom potápa až ku dnu, a keď je treba prepláva pod hladinou dlhý úsek.
Obrana
Tento druh užovky, tak ako ostatné voľne žijúce hady na našom území, je plachý. Len zriedkakedy sa bráni pohryzením. Pretože nedisponuje jedovatým aparátom, vyvinula si niekoľko stratégií obrany.
Had v nebezpečenstve hlasito syčí, nafukuje krk a zúrivými pohybmi prednej časti tela sa snaží útočníka zastrašiť.
„Predstieranie“ smrti je ďalším spôsobom. Had upadne do strnulého stavu s bruchom hore, vyvrátenou hlavou, otvorenou papuľou a jazykom voľne vypadnutým von. Súčasne vylučuje z kloakálnych žliaz nepríjemne zapáchajúci sekrét, čo dokáže prípadného útočníka často definitívne odradiť. Takéto správanie je inštinktívne a po čase sa had preberie a snaží sa ujsť.
Hlavnou zbraňou je však maskovanie sa v močiaroch a vysokej vegetácii.
Hoci je užovka obojková stále naším najhojnejším hadom, príliš nepriaznivý vplyv na jej stavy v prírode má likvidácia prirodzených biotopov. Tento krásny zástupca plazov sa dostal medzi ohrozené druhy.
Užovka hladká
Coronella austriaca (Laurenti 1768)
Colubridae
ROZPOZNÁVACIE ZNAKY:
- Užovka hladká je drobnejší štíhly had.
- Dorastá do maximálnej veľkosti 80 cm, obvykle však máva len okolo pol metra a jedinci nad 60 cm bývajú pomerne vzácni.
- Hlava sploštená len nevýrazne odlíšená od krku s pravidelnými hlavovými štítkami.
- Oči s okrúhlou zrenicou, čo svedčí o dennom spôsobe života.
- Šupiny hladké.
- Základné zafarbenie sa môže pohybovať od sivej po sivohnedú, hnedú až žltohnedú.
- Samce mávajú skôr hnedavý a červenohnedý odtieň a škoricovo zafarbené brucho.
Samice bývajú sivohnedé so sivým bruchom. - Mláďatá majú spravidla brucho do červena.
- Kresba – obe pohlavia ju majú prakticky zhodnú: – tvoria ju obvykle dva rady priečnych prerušovaných škvŕn, ktoré od seba bývajú oddelené a často tvoria akýsi rebríkový vzor.Niekedy škvrny môžu byť zliate do pozdĺžnych pásov, ktoré sa objavujú na prednej časti chrbta hneď za hlavou.
- Podstatná časť pileusu (usporiadanie šupinových štítkov na zadnej strany hlavy) užovky hladkej je zafarbená tmavo hnedo a pripomína korunku či podkovu na malej trojuholníkovej hlave.
- Hnedý, čierno lemovaný pás sa tiahne od špičky nosa cez oko až ku krku.
Pre svoj celkový vzhľad – predovšetkým vďaka kresbe hlavy a škvrnám na chrbte – je táto užovka často zamieňaná za vretenicu.
- Užovka hladká sa veľmi rýchlo pohybuje.
- Loví jašterice ale aj rôzne druhy plazov – hlavne slepúchym láďatá ostatných hadov ale aj mláďatá vlastného druhu. Výnimočne sa jej korisťou môžu stať drobné myšovité hlodavce, prípadne vajcia či mláďatá na zemi hniezdiacich vtákov.Väčšiu korisť usmrcuje silným ovinutím okolo tela, drobnejšiu požiera v celku.
- Požiera i hmyz vhodnej veľkosti.
- Je u nej známy aj kanibalizmus.
- Pri ohrození sa bráni hryzením a útočením.
VÝSKYT:
- Najhojnejšia je v nížinách, len výnimočne vystupuje nad 600 m nadmorskej výšky.
- Vzhľadom k vyhraneným nárokom je u nás napriek svojej relatívnej hojnosti rozšírená len ostrovkovito. To úzko súvisí nielen s vhodným biotopom ale predovšetkým s výskytom dostatočného množstva jej hlavnej prirodzenej potravy – jašteríc.
- Vyskytuje sa na väčšine územia Európy.
Na Slovensku sa vyskytuje hlavne na Záhorí, v okolí Nitry a Fiľakova, v povodí Hrona a v Slovenskom krase.
Mapa pozorovania axónu Užovka hladká:
Užovka hladká obýva:
- teplé listnatné lesy
- suché slnečné kamenisté a zarastené stráne
- oupstené lomy a násypy, rumoviská a staré kameňolomy, teda teritóriá podobné ako jašterice
- zasahuje často až na okraj ľudských sídlišť, do parkov a sadov,viníc a zarastených zanedbaných záhrad
- chladné obdobie prečkáva v skalných puklinách ale aj pod pňami
Nenájdeme ju:
V kultúrne poľnohospodársky využívanej pôde a na väčších plochách monokultúr.
Vytráca sa zväčša v októbri a vylieza v marci. Párenie prebieha v apríli. Mláďatá sa liahnu v auguste až septembri. Je to vajceživorodý druh, t.j. užovka hladká rodí živé plne vyvinuté mláďatá, ktoré sú už behom niekoľkých minút schopné samostatného života. Nie je výnimkou aj 15 mláďat dosahujúcich dĺžku okolo 18 cm s výraznejším sfarbením ako dospelí jedinci.
Užovka stromová
Zamenis longissimus
Colubridae
Je naším najväčším hadom. Je svalnatý ale pritom štíhli had s malou úzkou hlavou,štíhlym telom a dlhým chvostom. Silné telo a brušné štítky jej umožňujú výborne loziť po kríkoch a stromoch.
ROZPOZNÁVACIE ZNAKY:
- Dorastá do dĺžky 1,5 – 2m
- DOSPELÍ JEDINCI
Hlava pretiahnutá, elipsovitá je výrazne oddelená od tela. Sfarbenie tela je olivovohnedé. sivožlté alebo čiernohnedé bez škvŕn. Pomerne častý je tmavých až čiernych jedincov.
Brušná časť slamenožltej farby je najjednoduchším indentifikačným znakom pri jedincoch bežného sfarbenia.
Šupiny: majú lemované bielymi okrajmi. Samce sa odlišujú bielym bodkovaním na šupinách, ktoré je aj ich hlavným poznávacím znakom.
Oči: majú veľkú oválnu zrenicu.
Očné štítky: najlepším určovacím znakom je jeden veľký pred očný štítok, dva za očné a zároveň absencia malého očného štítku.
Užovka stromová – pohľad z boku (A), z vrchu (B)
MLÁĎATÁ
Chrbát škvrnitý, na žltohnedom podklade sú hnedé až gaštanovohnedé škvrnky. Žltkastá polmesiačikovitá škvrna za hlavou pretrváva až do dospelosti, preto si ju možno aj pomýliť s Užovkou obojkovou (Natrix natrix)
VÝSKYT
V strednej Európe obýva najteplejšie miesta a len zriedka sa rozširuje aj do severnejších oblastí. Vyhľadáva predovšetkým nížiny, prípadne stredné polohy. Na Slovensku žije pôvodná populácia užovky stromovej. Vyskytuje sa na teplých miestach v Malých Karpatoch, Kováčských vrchov, Poľane, Vihorlate, Slovenskom Krase, Krupinskej Planine a pri Beckove.
Užovka stromová – areál rozšírenia na Slovensku
Užovku stromovú môžeme stretnúť:
- Vyhľadáva teplé slnečné oblasti lesostepného charakteru, svetlé háje a listnaté lesy, teplé lesné stráne a krovinaté lúky, kde sa zdržuje predovšetkým v nižších polohách krovinatého porastu.
- Súčasťou jej biotopu býva takmer vždy neďaleký háj, vlhký lesík s množstvom úkrytov v dutých stromoch, skalných štrbinách, zarastených múroch, prípadne v kope zrúbaných stromov.
- Má rada blízkosť vody a často ju i vyhľadáva. Priamo do vody však vstupuje len ojedinele a skôr z donútenia, i keď tak ako ostatné hady, výborne pláva.
- Zastihneme ju aj
– v starých opustených lomoch, viniciach, železničných násypoch, kamenných múroch, zarastených kamenistých stráňach a pod.
– v málo frekventovaných hospodárskych či polorozpadnutých opustených budovách, ako sú stodoly, kôlne a povaly.
Užovka stromová nemá rada:
-otvorenú krajinu s málo členitým biotopom,
-poľnohospodársky obhospodarované pozemky (monokultúry),
-výslovné suché miesta,
preto ju tam sotva zastihneme.
ETOLOGICKÉ MINIMUM, lov, útok, obrana
Vďaka usporiadanu ventrálnych šupín vie užovka stromová výborne šplhať, takže aj po zdanlivo hladkom kmeni dokáže elegantne vyliezť až na samý vrchol stromu. Napriek tomu býva na stromoch či kroch pristihnutá len výnimočne. Uprednostňuje radšej pozemný spôsob života.
Zimné úkryty opúšťa koncom apríla alebo začiatkom mája. Vyhľadáva lokality otočené na juh, kde sa rada vyhrieva.
Hlavná doba párenia nastáva koncom mája a trvá približne až do polovice júna. Od polovice júna až do polovice júla vyhľadávajú samice vhodné miesta na kladenie vajec. Väčšinou sú to miesta v dutých pňoch, dierach stromov a kompostoch v blízkosti ľudských obydlí. Do teplého a vlhkého substrátu kladú od 5 do 15 bielych, pozdĺžnych, kožovitých vajec, ktoré sú 50 -70 mm dlhé. Mladé užovky sa liahnu po cca 2 – 3 mesiacoch a merajú 25 – 30 cm. Do jesene väčšinou nepríjímajú potravu, zvlečú sa z kože a zaliezajú na zimný spánok.
Vo všeobecnosti patrí táto užovky medzi menej plaché druhy. V prípade ohrozenia znehybnie. Ak takto neunikne pozornost, snaží sa dostať do bezpečia. Keď nemá kam utiecť, stočí sa do esovitej polohy a robí výpady na útočníka. Jej uhryznutie je neškodné.
Užovka stromová je aktívny a odvážny lovec. Za potravou dokáže vyliezť pomerne vysoko ale napriek tomu radšej pátra v podraste po hlodavcoch, loví myši, jašterice. Nepohrdne ani samotnými vtáčími vajciami. Vylieza vysoko na stromy, kde vyberá vtáčie mláďatá z hniezd.
Ku koristi sa približuje najskôr veľmi pomaly a rozvážne, a až keď je dostatočne blízko, zmocní sa jej prudkým výpadom. Ako typický škrtič, keď uloví myš, skôr než ju prehltne, zaškrtí ju vo svojich telesných závitoch. Korisť, ako väčšina hadov, prehltne od hlavy.
Užovka stromová býva aktívna hlavne cez deň, len za abnormálne teplých dní loví radšej za súmraku.
Jej užitočnosť spočíva vo výraznom redukovaní počtu hlodavcov. Je zaradená medzi veľmi ohrozené druhy – chránené druhy.
Užovka fŕkaná
Natrix tessellata – (Laurenti,1768)
Colubridae
Veľkosťou sa veľmi podobá užovke obojkovej (obyčajnej) ale povahovo je útočnejšia.
ROZPOZNÁVACIE ZNAKY:
Dorastá až do dĺžky 100 centimetrov, vynimočne až 150 cm. Znakom pohlavnej dvojtvárnosti je dĺžka hada a chvost.
- Samce dorastajú do veľkosti len okolo 75 cm. Chvost majú dlhší a pri koreni širší ako samice.
- Samice sú dlhšie a mierne hrubšie ako samce.
- Hlava je dlhá, trojuholníkového tvaru, výrazne oddelená od tela. Pokrytá je veľkými kýlovitými šupinami.
- Pyskové štítky (8)
- Tmavá škvrna do V na záhlaví.
- Oči sú veľké so zreteľnou okrúhlou zrenicou.
- Telo hada je štíhle, zo strán sploštené, s pomerne dlhým chvostom.
- Sfarbenie je veľmi premenlivé.
- Brucho žltkasté s tmavšími škvrnami v šachovnicovom usporiadaní.
VÝSKYT:
Tento druh užovky sa vyskytuje súvisle od Stredomoria a južnej časti Európy až po západnú a strednú Áziu, prakticky v celej Južnej a východnej Európe.
Najznámejšími lokalitami sú na Slovensku NPR Šúr, vodné nádrže pod Malými Karpatami,ramená a vodné toky Dunaja,Váhu,Hrona, Torysy,Hornádu,Bodrogu či Latorice.
Niekedy však obýva aj suchšie lokality ako Devínsku Kobylu či Kováčske vrchy.
Mapa pozorovania taxónu Užovka fŕkaná:
Užovka fŕkaná je teplomilný had, veľmi plachý, ťažko spozorovateľný.
Prežije podstatnú časť svojho života vo vode a toto prostredie opúšťa len vo výnimočných prípadoch alebo neskoro v noci.
Je vynikajúci plavec, často sa potápa pod hladinou. Pod vodou dokáže vydržať až 6 minút a ponoriť sa do hĺbky až 3 – 4 metrov.
Hlavnou obranou užovky fŕkanej je rýchly únik do vody a vďaka výborným plaveckým schopnostiam rýchlo opúšťa miesto nebezpečenstva, pričom pláva prevažne pod hladinou.
Jej obľúbenou potravou sú ryby, obojživelníky a hmyz.
Na korisť striehne, zriedka ju prenasleduje. Ak je vyrušená počas prijímania potravy,tak korisť vyvrhne a utečie.
Chladné obdobie prečkáva pod pňami, v kopách raždia alebo tŕstí ale vždy v suchu.
Vytráca sa zväčša v októbri a vylieza v marci až apríli.
Párenie prebieha v apríli až máji. Samičky pri kladení vajíčok opúšťajú vodné prostredie a vyhľadávajú suché miesta, ktoré sú často vzdialené aj 1,5km od brehu rieky. Vajíčka samičky kladú do vlhkého, tlejúceho lístia koncom júna až začiatkom júla. V znáške býva 5 až 35 vajíčok s kožovitým obalom. Mláďatá sa liahnu koncom augusta až začiatkom septembra a pri narodení majú 15 až 24 cm. Mláďatá sú veľmi pohyblivé, čulé,živé a krátko po narodení opúšťajú miesto znášky. Hneď po vyliahnutí sa sťahujú do vody, kde žijú samostatným životom.
Fotogaléria hadov: RNDr. Dávid Jandzík, PhD.