Tlaková imobilizačná bandáž sa urobí pevným stiahnutím postihnutej končatiny širokým pružným ovínadlom v čo najväčšom rozsahu , od prstov až k trupu. Vhodná tesnosť ovínadla býva prirovnávaná k bandáži pri ošetrení poraneného kĺbu. Ak končatina po priložení PI bolí, je bandáž pravdepodobne príliš tesná. Ovínadlo môže byť umiestnené aj cez nohavice alebo košeľu, pretože pohyb končatinou pri zobliekaní nie je žiadúci. Po priložení pružného obväzu sa končatina dobre zaistí dlahou proti pohybu. PI môže podľa potreby zostať na mieste aj niekoľko hodín., aj po troch hodinách zostáva uvoľňovanie jedu výrazne spomalené. PI je nefunkčná ak je príliš voľná, nie je dostatočne zaistená imobilizácia končatiny, alebo bandáž bola priložená v čase, keď sa jed už uvoľnil do obehu. Odstraňuje sa až v mieste definitívneho riešenia intoxikácie alebo po podávaní antiséra. Aplikácia kompresných techník by sa mala vykonať čo najskôr po pohryzení. Toxíny s nízkou molekulovou hmotnosťou sa z miesta pohryzenia pri súčasnom častom zvýšení kapilárnej permeability šíria do obehu pomerne rýchlo.

Postup odporučený pre kratší časový úsek s priloženou bandážou:
Ideálne je začať bandáž nad miestom uhryznutia smerom k periférii a potom späť k trupu.

Postup odporučený pre dlhší časový úsek s priloženou bandážou:
Pri predpoklade dlhšieho časového úseku navíja sa bandáž od prstov smerom k trupu . Tento spôsob vyprázdni žilný systém, nespôsobí ani minimálny stupeň žilnej stázy (spomalenie prirodzeného pohybu krvi), pričom vytlačenie jedu do cirkulácie je minimálne. Konce prstov sa ponechávajú voľné pre kontrolu zachovania intaktnej cirkulácie v končatine.

• Znehybniť končatinu priložením na dlahu alebo aspoň fixáciou k  trupu – je vhodné použiť, ak nie je priložená tlaková imobilizačná bandáž.
• Končatinu podložením mierne zdvihnúť – pri bolestiach a vznikajúcom opuchu, zvlášť ak nie je priložená tlaková imobilizačná bandáž . Zníži sa tým prípadná bolestivosť a mierne obmedzí vznik opuchu.
• Tradičné manipulácie s miestom uhryznutia – napríklad rozrezávanie rany, vysávanie jedu z rany ústami, vypaľovanie, výplachy oxidačnými prostriedkami, fenolom, hypermanganom, peroxidom vodíka a  inými sú neúčinné a potencionálne nebezpečné – nemožno ich preto odporúčať.
• Lieky proti bolesti – laické užitie liekov proti bolesti a na ukľudnenie sa obecne neodporúča ak sa nejedná o extrémne situácie. V takomto prípade je možné podať bežne užívané sedatíva , alebo sedatívne dávky hypnotík. Analgetiká by nemali, zvlášť pri intoxikácii jedom obsahujúcim zložky ovplyvňujúce hemokoaguláciu, obsahovať kyselinu acetylsalicylovú.
• Príjem tekutín:
  - neodporúča sa zvýšený prívod tekutín pitím ak je po pohryzení hadom predpoklad včasného príchodu zdravotníckej pomoci. V prípade závažných komplikácií môže spôsobiť plný žalúdok vracanie s následným vdýchnutím žalúdočného obsahu.
  - opatrne piť ľahko vstrebateľné tekutiny ako mierne osladenú vodu, slabý alebo bylinný čaj a pod.
  - v prípade nedostupnej zdravotníckej služby v extrémnych podmienkach , najmä po uhryzení vretenicovitými (Viperidae), podávanie kávy alebo alkoholu nemožno považovať vo všeobecnosti za prospešné, vo väčšine prípadov je naopak nebezpečné a môže priebeh intoxikácie zhoršiť.
  Pri uhryznutí nemusí vždy dôjsť k intoxikácii (vstreknutiu jedu do rany). Ak je jed naozaj v rane, postihnutý toto pozná okamžite. Končatina začne v mieste uhryznutia bolieť a opúchať, bolesť aj opuch bude postupovať smerom k telu. Rovnako sa bude zväčšovať celková nevoľnosť. Ak príznaky intoxikácie nenastanú do pol hodiny, je možné hovoriť o suchom uhryznutí, čiže vretenica v tomto prípade jed nepoužila.

Privolanie zdravotníckej služby: v Slovenskej republike je to najbližší dispečing rýchlej zdravotníckej pomoci (RZP) dostupný pod telefónnym číslom 155 alebo linka tiesňového volania 112.

Službu RZP je vhodné privolať aj v prípade, keď bezprostredne po uhryznutí vretenicou chýbajú príznaky otravy u dospelého človeka, pre možný následný rozvoj toxickej alebo alergickej reakcie. Ak je postihnuté dieťa, vždy je potrebné privolať RZP. Ani v prípade bezpríznakového alebo mierneho priebehu intoxikácie nemožno vylúčiť v čase minút až desiatok minút závažné prejavy intoxikácie , ťažký pokles krvného tlaku s možným cirkulačným kolapsom a šokom, prípadne s bezvedomím, vznikom angioneurotického opuchu s možnou obštrukciou dýchacích ciest a následným dusením.