Hady

VEREJNOSŤ

Odborné články

Uhryznutie vretenicou

Uhryznutie hadom

Uhryznutie hadom u nás patrí k zriedkavejším javom. Napriek tomu chceme poukázať na symptómy a správnu liečbu.

Vstreknuté množstvo jedu:

Jedovaté hady – u nás Vretenica severná /Vipera berus/ – produkujú jed ako prostriedok získavania potravy, preto ho zbytočne nemíňajú a pri uhryznutí v 30 – 50% jed nevystreknú.

Odporúčania pacientovi:

Zachovať pokoj /panika má častokrát nebezpečnejšie následky ako samotné uhryznutie/. Znehybniť zasiahnutú časť tela a dodržiavať pokojový režim – žiadny pohyb /aby sa vniknutie jedu do ostatných častí neurýchlilo a celá obehová sústava sa nadmerne nezaťažila/. Sú popísané prípady keď nadmerná telesná aktivita po uhryznutí viedla k smrti zlyhaním srdca.

Rozmanitosť príznakov závisí od toho

či a koľko jedu bolo vstreknuté
aký je vek, telesná hmotnosť a zdravotný stav pacienta (deti a starší ľudia reagujú citlivejšie/
kde je miesto uhryznutia – v 95% je na končatinách, čo je menej nebezpečné ako napr. na krku v blízkosti ciev
aký bol postup pri prvej – laickej pomoci /zhoršenie príznakov pri nadmernej telesnej aktivite , „vyrezávaní“, „vysávaní“ rany/, …
aká je psychická reakcia po uhryznutí / a jeho okolia/ – strach a panika vyvolávajú rôzne vegetatívne symptómy, nezávisle od toho či bol jed vstreknutý.

Lokálne príznaky /v mieste uhryznutia/:

Často sú viditeľné vpichy po zuboch, počiatočná bolesť môže chýbať. V priebehu prvých 2 hodín po uhryznutí vznikne väčšinou mierny opuch, už sprevádzaný bolesťou. Opuch sa môže rozšíriť na celú končatinu až trup, často až po 48 – 72 hodinách. Obyčajne po 24 hodinách opuch zmodrie. Môžu vzniknúť pľuzgiere a krvné podliatiny, zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín, asi v 50% sa vyvinie trombóza žíl predkolenia. Odumretie tkaniva je zriedkavé.

Ak bol jed aplikovaný do žily, môžu lokálne zmeny chýbať.

Systémové /celkové/ príznaky:

Tráviaci systém: až u 56% postihnutých sú prítomné bolesti brucha /môžu imitovať náhlu brušnú príhodu/, nevoľnosť, vracanie, hnačky v priebehu 1. hodiny. Výnimočne môže postihnutý vracať krv.

Srdcovocievny systém: /najvážnejšie príznaky/ krátko po uhryznutí je bledosť a slabosť, potenie, pokles krvného tlaku, zrýchlený tep /môže byť nepravidelný/, šokový stav – ten sa vyvinie obyčajne hneď, zriedkavo po 6. hodinách od uhryznutia. Obehové príznaky sa často normalizujú spontánne, môžu mať však aj zdĺhavý priebeh.

Nervový systém: nevoľnosť, závrate, strach, pokles očných viečok, poruchy prehĺtania a reči, mravčenie a ochrnutie zasiahnutých častí sú popisované hlavne pri uhryznutí hadom na juhu Európy. Výnimočne je porucha vedomia až kóma. Deti sú v prvých dňoch po uhryznutí často spavé a podráždené.

Obličky: priame toxické poškodenie obličiek je v našich zemepisných šírkach zriedkavé. Ide o druhotné poškodenie obličiek pri hemolýze /rozpade krviniek/ a ako dôsledok straty tekutín a nedostatočného prekrvenia /vyššie uvedené príčiny/.

Dýchací systém: skoré príznaky – opuch slizníc horných dýchacích ciest a spazmy priedušiek, neskoré príznaky – /u detí/ opuch pľúc po 3 – 5 dňoch.

Alergická reakcia: začervenanie pokožky, žihľavka, rôzne kožné vyrážky, opuch očných viečok, tváre, zúženie priedušiek so sťaženým dýchaním, až anafylaktická reakcia. Nebezpečný je opuch jazyka. Poruchy zrážanlivosti krvi.

PRVÁ POMOC

upokojenie postihnutého
končatinu imobilizovať, opatrne očistiť ranu /ranu neošetrovať, vyhnúť sa tlaku na poškodenom mieste/
postihnutého čo najskôr transportovať do nemocničného zariadenia
pri bolestiach možno podať paracetamol /nepodávať acylpyrín/;
pri žihľavke liek proti alergii
zabezpečiť dostatočný príjem tekutín
vylúčiť fyzickú námahu /chôdza/
sledovať rozsah opuchu

NESMIE SA:

vyrezávať ranu ani vysávať ústami
naložiť škrtidlo
vypaľovať ranu
prikladať ľad

O PODANÍ ANTISÉRA ROZHODNE LEKÁR.

Antisérum: Viper Venom Antitoxin je súčasťou povinnej antidotovej výbavy nemocníc.
V prípade uhryznutia cudzokrajným jedovatým hadom má NTIC prehľad o uložení antisér.

Hady na Slovensku

Had nie je uspôsobený na spolužitie s človekom. Akýkoľvek neodôvodnený kontakt môže znamenať traumu pre obidve strany. Dve zásadné činnosti, kedy sa človek stretáva s jedovatým hadom a možnosťou uhryznutia, sú chov hadov a pobyt v teréne s ich výskytom.

I keď je pravdepodobnosť uhryznutia hadom štatisticky veľmi nízka, rovnako ako u iných postihnutí a chorôb i pre uhryznutie hadom platí: Najlepšia terapia je prevencia.

Na Slovensku žije jedovatá Vretenica severná a nejedovaté druhy užoviek. Čo o nich vieme? Rozoznávame ich? Poznáme prevenciu pred uhryznutím hadom? Vieme, ako sa správať v prípade ak už k uhryznutiu prišlo? Základom spolužitia hadov a človeka je vzájomný rešpekt. Ak my necháme hady na pokoji, nechajú na pokoji oni nás. Prevencia je vždy lepšia ako následné riešenia zložitých problémov, je preto dôležité poznať najdôležitejšie fakty o incidencii, epidemiológii pohryznutia hadmi u nás, ale aj o vyskytujúcich sa druhoch hadov žijúcich na Slovensku a ich identifikácii, poznatky o zložení jedu, jeho účinkoch, prvej pomoci, terapeutických postupoch. Poznanie faktov môže pomôcť účinne sa chrániť pred uhryznutím hadom.

Preto vám predstavujeme hady žijúce na Slovensku:

Fotogaléria hadov

Slepúch lámavý (Anguis fragilis)

Slepúch lámavý (Anguis fragilis) je napriek tomu, že nemá končatiny a tvarom tela pripomína hada, jašter z čeľade slepúchovitých (Anguidae). Na rozdiel od hadov má chvost dlhší než zvyšok tela, chvost môže v nebezpečenstve odvrhnúť a následne mu môže dorásť, žmurká – teda nemá zrastené očné viečka a brušnú stranu tela má pokrytú viacerými radmi šupín. Nedisponuje toxínom, a je teda toxikologicky bezvýznamný. V prírode plní dôležitú úlohu v potravinovom reťazci ako predátor bezstavovcov i ako korisť iných plazov, vtákov či cicavcov. Rozšírený je na celom území Slovenska v trávnatých a lesostepných biotopoch, často aj vo veľmi atropogénne pozmenenej krajine. Je zákonom chránený.

Na fotografii je samica, čo je zreteľné z tmavého kontrastného sfarbenia boku tela a chrbta. Vyplazený jazyk slúži na prenos čuchových podnetov z prostredia do tzv. Jacobsonovho orgánu uloženého v podnebí.

Na fotografii je samec, ktorý sa od samice odlišuje menej kontrastným sfarbením – medzi bokom tela a chrbta nie je farebná hranica.

Užovka hladká (Coronella austriaca)

Užovka hladká (Coronella austriaca) je najmenší druh užovky obývajúci územie Slovenska, dorastá 60 – 70cm. Mnohí ľudia si tento druh vďaka jeho sfarbeniu mýlia s vretenicou, od nej sa však odlišuje charakterom chrbtovej kresby (nie je kľukatá čiara), lesklými hladkými šupinami (vretenica má šupiny drsné, kýlovité), okrúhlou zrenicou oka (vretenica má vertikálne štrbinovitú), relatívne dlhším chvostom a charakteristickou podkovovitou kresbou na krku. Užovka hladká obýva celé územie Slovenska s výnimkou vysokohorských oblastí,osídľuje najmä trávnaté a lesostepné biotopy. Živí sa hlavne inými druhmi plazov (aj vretenicami) a drobnými zemnými cicavcami. Napriek tomu, že po uchopení hryzie, nedisponuje toxínmi, a je teda toxikologicky bezvýznamná. Je zákonom chránená.

Na fotografii je dobre viditeľná okrúhla zrenica oka a hladké šupiny.

Užovka obojková (Natrix natrix)

Užovka obojková (Natrix natrix) je náš najznámejší had. Charakteristická je žltými polmesiacovitými škvrnami za hlavou, ktoré však môžu byť veľmi slabo zreteľné, ako u jedinca na tejto fotografii. Tento druh sa vyskytuje na celom území Slovenska až do nadmorskej výšky 1000 m.n.m, obýva najmä vlhké biotopy. Bežná je v blízkosti vodných tokov a plôch, v ktorých loví žaby a mloky, menej aj ryby. Je to druh, ktorý ani po uchopení do ruky nikdy nehryzie a je toxikologicky bezvýznamný. Je zákonom chránená.

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) je náš najmenej známy druh hada. Vyskytuje pozdĺž vodných tokov (napr. Váh, Hron, Ipeľ, Slaná) najmä na južnom a strednom Slovensku, nezasahuje svojím rozšírením do severných oblastí. Je to druh viazaný na vodné prostredie, v ktorom loví svoju potravu, ktorou sú hlavne ryby, menej často obojživelníky. Traduje sa, že je ohrozením pre rybie populácie, opak je pravdou, užovka fŕkaná je schopná uloviť len veľmi slabé a chorobou vyčerpané ryby, na populácie teda pôsobí jej prítomnosť skôr ozdravne. Je to druh, ktorý ani po uchopení do ruky nikdy nehryzie a je toxikologicky bezvýznamný. Užovka fŕkaná je zákonom chránená.

Väčšina hadov uniká ľudskej pozornosti, pretože využíva svoju schopnosť byť takmer neviditeľnými vo svojom prirodzenom prostredí, čo je adaptácia na ochranu pred predátormi. Pomáha k tomu aj sfarbenie, ako aj správanie sa hadov. Takto ukrytého hada je možné objaviť len vďaka veľkej náhode.

Užovka fŕkaná

Vretenica severná (Vipera berus)

Vretenica severná (Vipera berus) je náš jediný jedovatý druh hada. Vyskytuje sa v horských oblastiach stredného a severného Slovenska, chýba na nížinách (nežije ani v Malých Karpatoch, takže ani v okolí Bratislavy). Je to malý had dorastajúci max 80 cm, zväčša však menej než 70. Má krátky chvost, drsné kýlovité šupiny, vertikálnu zrenicu oka a charakteristickú kľukatú kresbu na chrbtovej strane tela – tá však môže chýbať. Uvedenými znakmi sa odlišuje od užovky hladkej, s ktorou si ju ľudia často mýlia. Vretenica sa živí jaštermi, hmyzom ale najmä malými cicavcami, ako sú piskory a hraboše. Je zákonom chránená.

Na fotografii je dospelá samica vretenice.

Pre vretenice je charakteristický tzv. pohlavný dichromatizmus, teda odlišné sfarbenie samcov a samíc. Samice sú hnedé s tmavohnedou kľukatou kresbou, kým samce sú sivé s čiernou kresbou. Dichromatizmus a vyvíja počas dospievania zvieraťa, mláďatá sú sfarbením podobné samiciam.

Na fotografii je dospelý samec vretenice.

Čierna forma vretenice severnej je najbežnejšou farebnou aberáciu tohto druhu na našom území. Charakteristická je absenciou typickej kľukatej kresby. Inak ako sfarbením sa od normálnej vretenice nelíši. Mláďatá sa rodia normálne sfarbené a niektoré sčernejú počas dospievania. Na Slovensku sú miesta, kde je čierna forma vretenice bežnejšia než normálna.

Na fotografii je čierna forma vretenice.

Charakteristický biotop vretenice severnej na strednom Slovensku. Vretenice vyhľadávajú lúčne a lesostepné biotopy v stredných a vysokých polohách. Dôležitou podmienkou výskytu vretenice je vlhko, často sa preto vyskytujú na rašeliniskách, podmáčaných lúkach, naopak chýbajú na skalnatých či suchých biotopoch. Lokálne vretenice vyhľadávajú akékoľvek heterogenity biotopu, ako sú pne, kamene, trsy tráv, v ktorých sa ukrývajú či sa na nich vyhrievajú. Na fotografovanom mieste boli objavené dve dospelé vyhrievajúce sa vretenice.

Opuch dlane a zápästia ako následok pohryzenia vretenicou severnou (Vipera berus) deň predtým. Dospelý muž bol pohryzený pri neopatrnej manipulácii s mladým hadom do prsta, a keďže sa nedostavili systémové príznaky pohryzenia, len lokálny opuch, nebolo mu podané špecifické sérum, liečba bola len symptomatická. Jed vretenice pôsobí hemoragicky (rozkladá epitelovú výstelku stien krvných ciev, ktoré tak oslabuje a spôsobuje prienik krvi do okolitých tkanív) a hemolyticky (rozkladá, a tým znefunkčňuje červené krvinky). Častým následkom je bolestivý lokálny opuch a výskyt hematómov (podliatín). Takto končí väčšina pohryzení vretenicou, systémové príznaky sa prejavujú len výnimočne, najmä vďaka relatívne malému množstvu toxínu, ktorým naša vretenica disponuje. Lokálny opuch pretrváva niekoľko dní.

Napriek relatívne výraznému kontrastnému sfarbeniu je had pri bežnom pohybe v teréne len ťažko spozorovateľný – človek ho väčšinou nezbadá, keďže preferovanou obrannou stratégiou vretenice je nenápadne sa pred potencionálnym predátorom – ktorým vďaka svojej veľkosti človek je – skryť alebo ostať nehybne na mieste a spoliehať sa na sfarbenie, ktoré pôsobí čiastočne aj krypticky, čiže spôsobuje, že had je v okolitom poraste zle rozlíšiteľný.

Samec vretenice severnej (Vipera berus) v biotope na lokalite na strednom Slovensku.

Hnedá alebo červená forma vretenice severnej (Vipera berus) je veľmi vzácnou farebnou odchýlkou od normálneho sfarbenia vretenice. Je podobne ako čierna forma charakteristická absenciou kľukatej kresby v strede chrbta, inak sa od normálnej vretenice nelíši.

Na fotografii je vretenica v biotope na lokalite na strednom Slovensku. Oproti normálnej forme je v biotope nápadnejšia.

Detail hlavy a prednej časti tela samice vretenice severnej (Vipera berus). Pozorovať sa dá vertikálna zrenica oka, ktorá je charakteristická pre vretenicu ako jediného nášho hada.

Užovka stromová (Zamenis longissimus)

Užovka stromová (Zamenis longissimus) je naším najdlhším a najrobustnejším hadom. Dorastá bežne do dĺžky 130cm, ale v ojedinelých prípadoch môže dosiahnuť až dva metre. Je to náš jediný had so svetlo sfarbeným bruchom. Podobne ako užovka obojková (Natrix natrix) má žlté škvrny za hlavou, tie však nie sú zozadu sprevádzané čiernymi škvrnami. Užovka stromová sa vyskytuje v teplých oblastiach, najmä suchých lesostepných biotopoch, nežije v severných oblastiach Slovenska. Živí sa drobným hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a v dospelosti najmä cicavcami a vtákmi, ktorých vajíčka žerie aj priamo z hniezd v korunách stromov. Napriek jej slovenskému menu, keď práve nevyžiera vtáčie hniezda, žije na zemi. Užovka stromová sa najľahšie zo všetkých hadov adaptuje na prítomnosť človeka – často žije v záhradách, parkoch a sadoch, zimovať chodí dokonca do pivníc, garáží a pod. Je zákonom chránená.

Autor fotografií a textov

Dávid Jandzík je učiteľ a zoológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre zoológie sa venuje evolučnej a vývinovej biológii, morfológii stavovcov a biológii plazov a obojživelníkov.