HADY NA SLOVENSKU
Jedovaté hady
VRETENICA SEVERNÁ (vretenica obyčajná, vretenica kľukatá)
Vipera berus ( Linné, 1758)
Viperidae
Vretenica sa ľudovo nazýva aj ZMIJA. Je to asi najznámejší a zároveň jediný prirodzene sa vyskytujúci jedovatý had na Slovensku.
Dožíva sa 20 – 25 rokov. Vretenica severná je zaradená do Červeného zoznamu chránených živočíchov Slovenska a podľa vyhlášky o ochrane chránených druhov živočíchov aj medzi prísne chránené druhy.
Zasluhuje si ochranu pretože je dôležitým činiteľom pri uzdržiavaní biologickej rovnováhy.
Výskyt
Vretenice sa vyskytujú bežne od nížin po hornaté oblasti Slovenska, od 400 do 2000 m.n.m. Vyhovuje im prostredie s väčšími teplotnými rozdielmi vo dne a v noci, vyššia pôdna a vzdušná vlhkosť.
Obývajú rozmanité krajinné spektrum:
- Svetlejšie partie lesov – je možné vidieť vretenice v oblastiach od najnižších listnatých lesov až po kosodrevinu a subalpinské pásma, no najčastejšie v stredných polohách – pahorkatiny, zmiešané, prípadne ihličnaté lesy.
- Rúbaniská, kamenité a skalnaté, zalesnené i nezalesnené terény.
- Zarastené i vyprahnuté svahy a stráne, súťovištia.
- Lúky v okolí vodných plôch, okraje močiarov.
- Výskyt vretenice vo vode – nie je vylúčený, ak táto prekonáva vodnú prekážku.
Mapa pozorovania taxónu Vretenica severná
Vretenice možno stretnúť:
- na výslnných (ale vlhkých) okrajoch ciest porastených vegetáciou
- oslnených lesných rúbaniskách so starými pňami
- na rašeliniskách, v lužných lesoch
- na silne oslnených a vegetáciou pokrytých hromadách kamenia
- v okolí lesných potokov, opustených lesných kameňolomoch, okrajoch kosodreviny a pod..
- medzi kladami
- u práchnivých pňoch, v ktorých sú dutiny a chodbičky, a ktoré sú zarastené vegetáciou
Hustota populácie
Na stanovišti je závislá od dostatku potravy a možnosti úkrytu. Obvykle sa udáva 1 exemplár na hektár ale neobvyklých nie je ani 10 exemplárov na hektár. Nad 6 jedincov sa jedná o veľmi hojný výskyt.
V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca. V túto dobu dovolí vretenica pozorovať a priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť.
V podmienkach strednej Európy je na jar a jeseň vretenica aktívna predovšetkým cez deň a v letných obdobiach počas súmraku, v miestach s vyššou teplotou a v horúcom letnom období i v priebehu noci. Vyhrieva sa na slnku len ráno alebo prerušovane počas dňa.
Ako ju spoznať
- Vretenica je pomerne malý had.
- Sexuálna dvojtvárnosť sa prejavuje veľkosťou, robustnosťou a sfarbením.
- Samce sú menšie, útlejšie, dosahujú cca 60 cm dĺžky.
-nezvyčajnejšie sfarbenie je sivé až modrosivé s výraznou kľukatou čiarou na chrbte
-sú svetlejšie, pričom vzor na chrbte býva čierny - Samice sú väčšie, dorastajú do dĺžky 70 – 80 cm.
-sú zvyčajne hnedej farby s tmavohnedou kľukatou čiarou - Na bokoch vretenice sú škvrny zapadajúce do jednotlivých uhlov kľukatej čiary.
- Hlava úzka trojuholníkového tvaru.
-je výrazne širšia ako krk a tupo zakončená
-je pokrytá množstvom menších štítkov, čelný a dva temenné štítky sú výrazné - Oči s vertikálnou štrbinovou zreničkou, okolo oka je množstvo malých štítkov.
- Škvrny na zátylku vytvárajú tvar písmena „X“.
- Na krku je výrazný tvar písmena „V“.
- Jedové zuby má dlhé a v pokoji sklopené dozadu (solenoglyfný typ zubov).
Spoľahlivý znak je štrbinová vertikálna zrenica. Zvislá elipsovitá zrenica vretenice – tým sa vretenica vo všeobecnosti odlišuje od ostatných hadov žijúcich na Slovensku.
Všetky u nás žijúce užovky (nejedovaté hady), majú okrúhle zreničky.
Hore samec, dole samica vretenice severnej
Čierna forma - Vretenica severná
Červená forma - Vretenica severná
ETOLOGICKÉ MINIMUM, lov, útok, obrana
Uhryznutie človeka hadmi z čeľade vretenicovitých (Viperidae) nie je v prírode vzácnosťou. Jeho vyššia incidencia je daná menšou rýchlosťou pohybu vreteníc. Pri úniku z dosahu človeka opúšťajú vretenice miesto pomalšie. Tým sa dostanú častejšie do tesného kontaktu s človekom.
Vývojovo pokročilá čeľaď hadov zmijovitých, loví korisť rýchlym, niekedy opakovaným záhryzom vztýčených jedovatých zubov. Útok na korisť i obranný útok má svoje pravidlá a fázy.
Rýchlosť výpadu hadu po koristi. Zmeraný výpad vretenice severnej po vytvorení „S“ kľučky v prednej časti tela trvá približne 0,1 s, čo pri maximálnej vzdialenosti 20 cm zodpovedá rýchlosti útoku 2 m / s. V priebehu toho času je však vretenica nútená roztvoriť tlamu, vztýčiť zuby, zahryznúť sa a zároveň vypustiť jed. Úder je často dvojitý.
Rýchlosť výpadu hada z obranných dôvodov. Popísaná schéma nie je vždy dodržiavaná pri obrannom výpade, kedy had útok iba naznačí ale častokrát ho nevykoná celý vrátane uhryznutia a vypustenia jedu, čo zvlášť platí pre hady čeľade vretenicovité (Viperidae). Anatomická konfigurácia jedového aparátu spolu s rozlíšením lovu a obrany sa prejavuje u vretenicovitých vysokým percentom obranných uhryznutí bez vypustenia jed, tzv. uhryznutia „na sucho“ (angl. dry bite) alebo dokonca iba náznakmi úderu, zastrašovania.
Bezpečná vzdialenosť človeka od nich a odhad možnosti útoku súvisí s rýchlosťou a chovaním jedovatých hadov. Čím rýchlejší je had v pohybe a pri útoku a čím väčšia je jeho veľkosť, tým musí byť dodržaná väčšia bezpečná vzdialenosť. Menšie vretenice rodu Vipera nie sú bez priblíženia schopné uhryznúť na väčšiu vzdialenosť ako 50 cm.
Pozícia hada je pre bezpečnú vzdialenosť tiež podstatná. Voči natiahnutému, prchajúcemu či pokojne odpočívajúcemu hadovi je bezpečná vzdialenosť určite menšia a úder menej pravdepodobný, ako u vretenice stočenej s pripravenou zdvihnutou hlavou.
Zrak hada je modifikovaný pre zachytenie vibrácii podkladu, nie pre analýzu zvukových vĺn. Vibrácie sú snímané brušnými šupinami, štruktúrami medzirebrových priestorov a dolnou čeľusťou.Had je teda v našom zmysle slova „hluchý“. Odháňanie vretenice hlučným chovaním nemá preto žiadny zmysel . Bolo zistené, že kašeľ či výstrel ponechá hada v úplnom pokoji, zatiaľ čo chôdza mačky alebo dokonca dopad papiera na podložku je nimi okamžite registrovaný. Čo môže hady donútiť k opusteniu teritória, je chôdza „ťažšou nohou“ s podupávaním, ktoré spôsobuje otrasy pôdy registrované hadom.
K zastrašovaniu nepriateľa slúži hadom syčanie – základný zvuk, ktorý vydávajú.
Vyhrievanie hadov na prudkom letnom slnku patrí medzi povery. Aj keď v rámci termoregulácie je slnenie štandardným chovaním rady hadov najmä z chladnejších oblastí, väčšina hadov zle znáša prudké oslnenie a vysokú teplotu. Ideálna teplota pre väčšinu z nich je okolo 25 – 30°C, neznesú teplotu vyššiu ako 40°C. Prudké oslnenie akceptujú dobrovoľne maximálne niekoľko minút, rádovo v desiatkach minút hynú na slnku i pri nižšej teplote. V horúcich klimatických podmienkach, na skalách, púšti a savane sa cez deň ukrývajú a lovia v noci. To platí v extrémne horúcich letných mesiacoch aj pre juhoeurópske a stredoeurópske vretenice.
Nocovanie v horúcich letných mesiacoch v prírode bez ochrany stanu, môže byť teda aj v strednej Európe v niektorých lokalitách nebezpečné. Pri trvalo nižších teplotách ako 20°C, hady malátnejú a ich pohyb sa spomaľuje.